Vysávač.

V cykle článkov z nížin alebo dolnej slovenskej zeme, resp. oblastí z poľovníckou chovateľskou klasifikáciou „M“ by sme chceli natieniť praktické problémy chovu malej zvery a niektoré príčiny, ale aj ich riešenia. Dnes začneme jedným z biologických faktorov, ktorý sa v poslednej dobe stal nezanedbateľným a jeho negatívne účinky na početnosť malej zvery sú nesporné. Je ním prírodný „vysávač“ Jazvec lesný (Meles meles)

Jazvec lesný je na území Slovenska najväčšou lasicovitou šelmou. Jeho výskyt bol zmapovaný na ploche zaberajúcej 85,8 % rozlohy Slovenska, pričom podľa archívnych informácií do roku 1964 to bolo len na 8,8 %. Jeho výskyt sa rozprestiera od nadmorských výšok 101 m.n.m. (Leles) až do výšky 1 265 m.n.m. (Slovenské rudohorie).

Čuch jazveca je jemný. Je to všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami (až 2/3), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami a občas zožerie aj zdochlinu.

Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci. Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po troch týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po piatich mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov.

Prívlastok mena jazveca lesný nie je práve na mieste, nakoľko ako sme už spomenuli, výskyt jazveca je od najnižších nadmorských výšok aj napriek tomu, že sa vo väčšine územia nejedná o trvalo lesnaté porasty, ako by sa laik mohol domnievať. Jazvec teda využíva každú terénnu nerovnosť vhodnú k vykopaniu si nory v remízach a na brehoch suchých potokov, prípadne obsadzuje a rozširuje nory vyhotovené líškami. A nakoľko z potravinovej ponuky, ktorá bola vymenovaná v poľnohospodársky obrábanej krajine takmer stopercentne absentujú lesné plody, bobule a huby, a výskyt hmyzu je radikálne znižovaný aplikovaním insekticídov na pestovaných kultúrach, zostáva jazvecovi v nížinnej nezalesnenej krajine z potravy len zber poľnohospodárskych plodín a aj to len v dobe ich zrelosti (napr. kukurica) a lov hrabošov. No v jarných mesiacoch v dobe hniezdenia a kladenia mláďat je pre jazveca samozrejmosťou aj zbieranie vajec vtákov hniezdiacich na zemi a zber novonarodených mláďat. Svojimi nočnými potulkami presnorí mnohé zákutia a veľkú plochu a doslova „povysáva“ všetko, čo mu príde pod nos a dá sa skonzumovať. A práve preto je jazvec jedným z veľkých a výrazne negatívnych faktorov podieľajúcich sa na úbytku a poklese populácie malej zvery a jeho výskyt je príčinou nemožnosti udržania stavov malej zvery na stagnujúcej, prípadne rastúcej úrovni v M-kových poľovných oblastiach.

Áno, nie je možné za stavy malej zvery viniť len jazveca, ale je to výrazný činiteľ tam, kde sa vyskytuje. Preto sa naskytá otázka: Ak v poľných revíroch po celom Slovensku je lov líšok, psíkov medvedíkovitých, medvedíkov čistotných celoročne povolený ako zvery v minulosti škodnej (teraz neprospešnej poľovníctvu) a lov strák sa v poľovných oblastiach s chovom malej zvery rozšíril na obdobie od 1. júna do konca februára, prečo by nebolo možné povoliť a rozšíriť lov jazveca v oblastiach s chovom malej zveri na dlhšie obdobie ako je legislatívne stanovené (od septembra do konca novembra)? V septembri dochádza ku kosbe kukuríc, a väčšina komodít je z polí v nížinatej krajine Slovenska už zozbieraných. Preto pohyb jazvecov nie je taký voľný, ako tomu je napríklad v júli.  Ak by sme pristali na myšlienku všadeprítomných ochranárov a nebudeme uvažovať o love jazveca v M-kových oblastiach celoročne, čo by bolo myslím si najoptimálnejšie, vzhľadom na dobu kladenia mláďat by mohla byť navrhovaná doba lovu predĺžená na obdobie od mája do decembra. Jazvec je zimný spáč, no zimné mesiace priemernou teplotou za posledné roky neboli tak v mínuse, že by nebolo bežným javom vidieť stopy jazveca ešte v decembri. A na jar je jeho aktivita po zimnom spánku zintenzívnená a umocnená aj zháňaním potravy pre nasledujúcu generáciu. Ak pri jarnom love líšok obhajujeme túto činnosť pomocou malej zvery (mladé zajačiky a hniezdiace sliepky bažanta by to iste uvítali), no nie zriedka aj pomocou novonarodenm srnčatám, v prípade lovu jazveca by bol argument takmer identický. Je teda na zamyslenie, ak chceme niečo urobiť pre podporu chovu malej zvery a pozdvihnutia jej stavov na vyššiu úroveň, či sa nepostaviť k jazvecovi „poľnému“ obdobne ako k iným predátorom.

OZ ZELEŇ

Publikované v časopise Halali 08/2017