SENOSEČE, ALEBO AKO ÚSPEŠNE SKOORDINOVAŤ POĽNOHOSPODÁROV, POĽOVNÍKOV, OCHRANÁROV A VEREJNOSŤ.

Už dlhšiu dobu sledujem cez české poľovnícke printové médiá ale aj cez príspevky na sociálnych sieťach na internete veľmi zaujímavý a prospešný projekt Ochrana zvířat při sklizni a sečích, na ktorom spolupracuje Česká zemědělská univerzita v Praze, Ministerstvo životního prostředí a mnoho myslivců a dobrovoľníkov. Projekt rieši nefunkčnú komunikáciu medzi poľovníkmi a poľnohospodármi pomocou portálu Senoseče.

Celý projekt „Zachraňme srnčata“ vznikol na základe bezradnosti zo situácie, ktorá vznikala pri kosbách. Každoročne pokosené srnčatá, ale i iné druhy zvery vyvádzajúce mláďatá na lúkách, ktoré boli v ohrození nedali spávať poľovnému hospodárovi MS Beškov – Blatce pánovi Petrovi Slabovi. Ten sa nemohol vyrovnať s faktom, že pri senoseči v roku 2014 na relatívne malej ploche lúk zhaslo pod lištami kosačiek najmenej tridsať čerstvo narodených srnčiat. Začal preto s iniciatívou preventívnych akcií pred kosbou, ktorá sa rozrástla do celorepublikového projektu a dostala sa až k ministrovi životního prostředí.

Srdcom pilotného projektu je portál senosec.czu.cz/

Cieľom projektu je v období mája až augusta uskutočniť vo vybraných lokalitách prevenciu a ochranu ohrozených živočíšnych druhov pri zbere plodín a senoseči za aktívnej účasti verejnosti a poľovníckych združení a spoločností vykonávajúcich právo poľovníctva.

Zámerom a účelom projektu je navrhnúť účinnú koncepciu ochrany a prevencie pri kosení a zbere plodín, ktorá by viedla k zlepšeniu biodiverzity v krajine.

Toľko z popisu, ktorý na web stránkach uvádzajú samotní autori projektu. A o čo teda ide? Srdcom aktivity je web portál, ktorý má tri úrovne registrácie.

Dobrovoľníci z radov širokej verejnosti sa môžu registrovať na portáli, zadať oblasť územnej pôsobnosti, z ktorej chcú dostávať informácie o pripravovaných preventívnych akciách. Samozrejmosťou je sms notifikácia a aktualizácie pri zmenách termínov v závislosti od počasia a iných nepredvídateľných okolností.

Druhou úrovňou je registrácia poľnohospodárov, ktorí majú v prenájme a obhospodarujú polia s lucernou, ďatelinou alebo pasienky, ktoré sa kosia. V portáli zadajú lokalitu výskytu zasiatej plodiny a plánovaný dátum kosby. Tým si zároveň splnia zákonnú povinnosť upozorniť poľovnícku organizáciu prevádzkujúcu poľovníctvo na týchto plochách na blížiacu sa kosbu.

Treťou úrovňou je registrácia poľovníkov alebo užívateľov revírov, ktorý prostredníctvom portálu dostávajú informácie o plánovaných poľnohospodárskych aktivitách a môžu vykonať preventívne akcie v zmysle vyháňania zvery 24 hodín pred kosením. Pozitívom je, že na týchto preventívnych akciách sa môžu zúčastniť za odbornej koordinácie poľovníkov aj dobrovoľníci, aktivisti z radov širokej verejnosti.

Súčasťou registračného formuláru sú aj dve zaujímavé kolónky. Prvou je možnosť informovať o tom, že registrovaná osoba má cvičeného psa so skúškami a chce ho využiť počas preventívnych akcií. Tak je možnosť zakomponovať do aktivít aj kynologickú verejnosť, čo určite mnohí radi privítajú. V druhej kolónke je možnosť informovať o tom, že registrovaný užívateľ portálu má k dispozícii dron s termokamerou a je ochotný ho použiť. Opäť je to rozšírenie o ďalšiu záujmovú skupinu obyvateľov, ktorí nielen že môžu prevádzkovať svoje hobby (lietanie s dronom), ale aj pomôžu a dozvedia sa niečo nové z ochrany prírody a poľovníckej činnosti.

Web portál očakáva aj zverejnenie aplikácie pre mobilné telefóny, čo bude užívateľsky pohodlnejší variant získania informácií a presnej lokalizácie akcie.

Na facebook profile „Zachraň zvíře před sekačkou“ si komunita zdieľa fotografie a videá z úspešných akcií. Ale nie len to. Prebieha tam výmena názorov, rád a postupov ako zlepšiť preventívne akcie, aké odradzovacie pomôcky, mechanizmy a mechanické a pachové plašiče sa dajú použiť, a aká je účinnosť každého z nich.

Podľa štatistík v ČR na stratách čerstvo narodených mláďat sa pri kosbe a poľnohospodárskych prácach podieľajú tieto až na 50-70 % prípadoch, čo môže predstavovať 30-50 % z celkového ročného prírastku. Ale sú známe aj prípady, kedy sa pri  jarnej mechanizovanej kosbe zničilo až 90 % hniezd jarabíc a 20 % miestnej populácie zajacov (ČERVENÝ et al., 2003).

Slovensko nie je iné. Avšak u nás takáto iniciatíva zatiaľ neprebieha. No všetkého do času. Aktuálne sa pripravuje v OZ ZELEŇ v rámci projektu „Živá lúka“ dotazníkový formulár, ktorý bude čoskoro zverejnený pre širokú poľovnícku verejnosť. Na základe odpovedí by mal byť potom pripravený obdobný projekt, ako u našich západných susedov. Snáď do budúceho roku a do prvých kosieb už bude pripravená metodika a projekt bude v takej fáze, že sa budú úspešne zachraňovať a ochraňovať novovzniknuté životy na lúkach po celom Slovensku. Aj keď možno nie na takej úrovni ako u našich západných susedov, ale snáď úspešne a funkčne. Stránky časopisu Halali a jeho čitateľov budeme priebežne informovať.

OZ ZELEŇ

publikované v magazíne Halali 10/2017