Malá zver – PROBLÉM 10: Požatevný šok.
Veľkoplošným obhospodarovaním a abstinenciou medzí, vetrolamv a biopásov/biokoridorov sa po zbere repky olejky a obilovín zmení krajina na púšť. Každá zelená podrastlina, ktorej trvá niekoľko dní pri trochu vhodných poveternostných podmienkach vyklíčiť, je nekompromisne smykovaná a zapravená do pôdy.
Zver stráca kryt a už tak minimalizovanú a monodiétnu potravu a dieteticky stráda. Nezriedka sa v období krátko po žatve zvyšuje stret zveri s motorovými vozidlami na priľahlých komunikáciách, nakoľko zver po strate krytu je dezorientovaná a mení svoje návyky prechodom aj cez cestu do iného prostredia.
Ani greeningové opatrenia nie sú účinné, nakoľko vzklíčenie novo osiatych plôch medziplodinami je až cca po mesiaci, a ich existencia podľa vyhlášky trvá len 8 týždňov.
RIEŠENIE: Zmenšenie osevných plôch a parciel by bolo vítané. Zmenšili by sa plochy a migrácia zvere by bola jednoduchšia do oblastí, kde je kryt a potrava. Taktiež ak nie všetky, ale aspoň časť strniska nechať úhorom, aby sa zazelenalo. Postačujú pásy o šírke 6-12 metrov na každých 300 metrov, kde sa ponechá zelený podrast tzv. výdrol až do jesene bez chemického či mechanického ošetrenia. A opäť by v tomto prípade výrazne pomohli aj biopásy a krajinné prvky zelene, roztrúsené na našich poliach vo vyššej hustote.
