Vetrolamy

Vetrolamy ako také sú obľúbeným nástrojom permakultúrneho dizajnu – pomáhajú vytvárať miernejšie mikroklímy chránené pred vetrom, správne tvarované môžu nasmerovať vietor tam, kam cheme (napr. na turbínu veternej elektrárne) a vytvoriť „slnečnú pascu“ na južnej strane vetrolamu. Vetrolamy ako agrolesnícky systém môžu slúžiť okrem regulácie vetra a produkcie dreva i na produkciu potravín, alebo krmiva pre zvieratá. Rovnako sa vetrolamy môžu prelínať so silvopastorálnym systémom, či alejovým pestovaním a prechody medzi nimi nemusia byť vždy zjavné.

Primárnym cieľom vetrolamov je ale ochrana plodín, ľudí a zvierat pred vetrom, ako i ochrana pôdy pred veternou eróziou. U zvierat vetrolamy preukázateľne znižujú mieru stresu, znižujú množstvo potrebného jedla a pomáhajú zabrániť šíreniu pachov.

Špeciálnym použitím vetrolamov sú tzv. sneholamy, ktorých úlohou je zastaviť presun snehu fúkaného vetrom a tak chrániť napr. cesty pred zaviatím. Ďalším efektom vetrolamov teda môže byť aj šetrenie prostriedkov na odhŕňanie ciest.

 

Najefektívnejším je poloprúdový vetrolam. Je zložený z radu (alebo z niekoľkých radov) stromov s kerovým poschodím. Šírka poloprúdového vetrolamu je výrazne menšia ako je to pri vetrolamoch bezprúdových. Tento typ je vo väčšine prípadov najvhodnejší, pretože práve tu dochádza ako k obtekaniu vetra cez vetrolam, tak aj k jeho prestupovaniu porastom. Na záveternej strane splývajú prúdnice, ale vo väčšej vzdialenosti ako pri vetrolamoch bezprúdových. Rýchlosť vetra dosahuje svoju pôvodnú silu vo vzdialenosti 25 – 30-násobku výšky vetrolamu. Tesne pred vetrolamom klesá rýchlosť vetrolamu na 60 % a za ním asi na 10 – 20 % pôvodnej rýchlosti. Ideálna optická priepustnosť vetrolamu je 20 – 50 %. To znamená, že pri pohľade cez vetrolam je skrytých 50 – 80 % výhľadu.