Projekt „Živá lúka“ v tieni vstupných faktov.
…Výsledky dotazníkového zisťovania podkladov k projektu „Živá lúka“
OZ Zeleň za podpory svojich partnerov, ktorými sa stali Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz a mediálny partneri TV relácia relácie o prírode Halali a časopisy Poľovníctvo a rybárstvo, Les a letokruhy, Halali – magazín o prírode a internetový portál LovuZdar.sk zisťovala v mesiacoch november a december 2017 pomocou dotazníkového formulára, uverejneného na internete, informácie o stave škôd na srnčatách a malej zveri počas vykonávania kosby v revíroch na Slovensku.
Dotazník vyplnilo 165 respondentov, čo je pri počte 1886 (údaj z roku 2016) poľovníckych organizácií a spoločností, obhospodarujúcich poľovné revíry na Slovensku menej ako 10%. Je to podľa nás veľmi nízky záujem, vzhľadom na nezáväznú a neškodnú povahu požadovaných informácií. Môžeme len špekulovať o príčinách tohto nezáujmu zo strany poľovníkov. Nakoľko sa informácia s prosbou o vyplnenie dotazníku distribuovala elektronickým spôsobom, a aj jeho vyplnenie bolo potrebné vykonať elektronicky, naskytá sa otázka o úrovni počítačovej gramotnosti zodpovedných osôb v jednotlivých poľovných združeniach.
Pristúpme k výsledkom dotazníkovej ankety. Odpovede sme získali z 51 okresov Slovenska. Najviac odpovedí prišlo z okresov: Nové Zámky (10odpovedí), Trebišov (9 odpovedí) a Vranov nad Topľou a Levice (po 8 odpovedí).
Prekvapivo, až v 29,5% prípadoch neevidujú škody na malej zveri a mláďatách v kosených porastoch vplyvom poľnohospodárskej činnosti. Je to však tým, že odpovede prichádzali aj z oblastí, kde sa intenzívna poľnohospodárska činnosť nevykonáva prípadne z čisto horských revírov.
Na otázku o priemernej výške škôd odpovedali respondenti nasledovne: V 33,9% prípadov neevidujú straty na zveri, respektíve minimálne straty v počte max. jedného kusa. V 40,7% prípadoch evidujú škody v rozsahu 2-5 kusov a v 13% percentách prípadov sú škody v rozsahu 6-10 kusov. Viac ako 10 kusov nahlásilo 12,3% respondentov.
V drvivej väčšine prípadov sa jednalo o srnčiu, bažantiu a zajačiu zver. Až 81,3% percent predstavovali straty na srnčatách, nasledované stratami na zajačej zveri (43,4%) a následne bažantej zveri (21,1%). V 3,6% prípadoch sme zaevidovali straty na jelenej a v 2,4% prípadoch na danielej zveri. Ak by sme brali do úvahy len spodnú hranicu rozsahov pre počet strát, stanovené v dotazníku, tak z odpovedí zisťujeme stratu minimálne 699 kusov zveri. Pri danom percentuálnom zastúpení srnčej zveri vo výsledkoch sa jedná o cca 560 kusov srnčiat.
Síce smutným, avšak podstatným (a v podstate očakávaným) výsledkom je informácia, že v 72,5 percentách prípadov poľnohospodársky subjekt neinformuje užívateľa poľovného revíru 24/48 hodín vopred o plánovanej realizácii kosby. Vo vysokom percente prípadov tak dochádza k porušovaniu zákona č.274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.72/2012 Z.z. a zákona č.115/2013 Z.z., Čl.1, par.25 Povinnosti užívateľa poľ. Pozemku:
Užívateľ poľovného pozemku je povinný…
- b) oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň tri dni vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín a použitie chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé pre zver,
Potešujúce však je, že aj napriek neohlasovaniu kosby vopred, až 43,1 percent užívateľov poľovných revírov vykonáva preventívne akcie v kosených porastoch.
Našou snahou do budúcna bude pomocou komunikácie s organizáciou zastrešujúcou poľnohospodárov upozorniť ich na tento nedostatok a snažiť sa o zlepšenie komunikácie voči užívateľom poľovných revírov. Na základe odpovedí vytypujeme dve/tri lokality, kde by sme chceli uskutočniť v roku 2018 pilotné projekty a akcie a odskúšať, ktoré z metód budú najúčinnejšie. Veríme, že uspejeme a budúci rok bude už vo väčšom rozsahu vykonávaná koordinovaná ochrana srnčiat a inej zveri pri kosení krmovín a trvalo trávnatých porastov.
